Posledný diel. Počet slov 3718 ^_^ 

Preposledný diel 

“Kris, keďže sme teraz kamaráti,” Kai začal ako sa zvalil vedľa Krisa na jeho postel až príliš pohodlne, “môžem ťa poprosiť o malilinkatú láskavosť?”

Tao a Sehun, ktorí bolo úplne ignorovaní keď Kai vletel do dverí a mieril si to priamo ku Krisovi, si vymenili opatrné pohľady.

“Povedz nie.” Tao varoval svojho spolubývajúceho. “Vždy povedz Kaiovi nie.”

Kai-a to nevykolajilo, ale aj tak. “Ospravedlň ma, ale muži tu preberajú nejaké veci. Choď sa hrať s kozami tvojej frajerky a nechaj nás o samote.”

Luhan sa nekontrolovateľne zachichotal (pravdepodobne nad tým použitím slova “kozy”) z rohu, čím pripomenul všetkým v miestnosti, že vlastne zabudli na to, že on tam bol s nimi celú dobu, zatiaľ čo robil niečo podozrivé so Sehunovou koženou bundou. Sehun neskôr zistí, že jeho milovaná stará budna bola tým zničená..

Tao vnútorne zastonal, keď si spomenul na jeho blížiace sa rande s Mayou, s dokonale peknou a úplne všednou dievčinou, ktorú stretol na začiatku tohto týždňa. Bola veľmi zaneprázdnená bytím hanblivou a on bol veľmi zaneprázdnený hraním sa na hetero a zdvorilým pred Krisom, že až akosi skončili s plánom ísť do kina tento víkend.

" Kris, zjavne jediný rozumný človek v miestnosti opravil Kaia. “Vieš, Maya nie je v skutočnosti jeho dievča. Oficiálne sa ešte nestretli.”

Kai prehnane odpadol. “Oh, ale sú si súdení! Cítim to v srdci.”

“Takže toto musí byť vážne.” Sehun povedal bez emócií. “Kai ukradol srdce nevinnej duši len aby ho mohol cítiť.”

Kai sa robil, že ho nepočul. “Maya je to čo Tao potrebuje. Dievča, ktoré je silné dostatočne na to aby ho v noci podržala,” Kai sa pritlačil bližšie ku Krisovi a zašepkal, “keď prídu slzy.”

Kris dostal zimomriavky. “Kai, toto je naozaj viac ako som potreboval vedieť.”

Kai sa samoľúbo uškrnul a prehodil ‘bežné’ rameno kolo svojho ‘kamaráta’ Krisa, dostávajúc ostrý pohľad od Taa. “Toto je  dôvod prečo som tu.”


~~~~


K Taovej nespokojnosti, zvyšok týždňa doslovne preletel a už bola odrazu sobota. Tao stál pred pozdĺžným zrkadlom v Kaiovej izbe a snažil sa vytvoriť vzhľad práve-som-sa-vytrepal-z-postele svojim vlasom a oblečeniu.

“Nepanikár. Vyzeráš dobre.” Kai odstrčil Taa aby mal lepší prístup k výhľadu na jeho vlastný okúzlujúci odraz.

Tao ho odstrčil späť so značne väčšou silou. “Len pretože sa naozaj nezaujímam o toto rande neznamená že nemôžem vyzerať najlepšie ako viem.”

“Súhlasím, “Luhan povedal so spokojným úsmevom. “Ak sa ti páči ako vyzeráš, budeš šťastný a sebavedomí a všetko pôjde jednoduchšie.”

“Ďakujem.” Tao sa usmial, ignorujúc podozrievavý pohľad od Sehuna a vrátil sa k jeho upravovaniu.

 Kai si prečistil nepobavene hrdlo. “Mohli by ste si vy dve kurvy utiahnuť vaše ramienka a stuhy na vlasoch a ktovie čo ešte inokedy? Máme tu dôležité veci, ktoré musíme prebrať.” Šťuchol Taa do hrude. “Mám s tebou nevyriadené účty. A nemyslím to obrazne.”

Sehun ho prerušil. “Ako by to mohlo byť obrazne?”

“Sklapni!” Kai na neho zakričal. “Si ďalší.” Otočil sa na Taa. “Kvôli tvojej blbej kozy-versus-kokoty dráme, nikdy som sa Krisa nespýtal veľmi dôležitú láskavosť. Dodrbal si to, ty špina.”

Taovi sa nepáčilo, k čomu táto konverzácia speje, okamžite pristúpil do priestoru menšieho chlapca. “Ak sa tá láskavosť týka tvojho kokota, urobím viac než len že to dodrbem.”

Kai jednoducho okolo neho prešiel a zvalil sa na jeho stoličku so vzdychom. “Sakra, TERAZ si chlap. Nie, veľké dieťa, nejdem za Krisovým penisom. Nechám ho celý tebe ak máš gule na to ísť za tým oa tridsať alebo štyridsať rokov.” Arogantne sa zasmial na jeho vlastnej poznámke. “Naozaj, mal by si sa takto rozčulovať častejšie. Si sexy keď si mužný.”

“Oh úplne!” Luhan súhlasil menej posmešne ako Kai. “Dievčatá ťa budu milovať ak budeš drsný, sexy chlap. A aj chlapci. Sedí ti to.”

Tao ignoroval ich rady, pretože podla neho, je najviac mužný v miestnosti. Čo nebolo viac menej ani také ťažké.

Na druhej strane Sehun začal byť iritovaný tým, že Luhan upieral pozornosť na niekoho iného ako na neho. “Chýbal som v deň, kedy bol Tao certifikovaný ako sexy hetero cukríkový muž?”

Luhan drzo odpovedal. “Ano, bol si zaneprázdnený svojim zmyslom pre módu, ktorý bol chirurgický odstránený cez tvoj zadok!”

Sehun zavrčal na svojeho priateľa ako alfa samec, ktorý vynadal retardovanému členovi svorky, ktorý sa snažil chytiť vlastný chvost. “Ozdobil si moju motorkársku budnu s rúžovými a fialovými plastovými diamantmi. Vyzeral som ako nemanželské dieťa Pekelných Anjelov a Krásne Krásnou Princeznou!”

“A kto si presne myslíš, že si, s tvojou otrasnou starou koženou sračkou? Líder nejakého coolového motorkárskeho gengu? Prosím ťa.” Luhan strategicky skombinoval výsmech a roztomilé našpúlenie pier. “Toto je chlapec, do ktorého som sa zaľúbil.”

Sehun bol ako vždy pripravený so svojim šikovným odvrknutím. “Zaľúbil si sa do teplého krasokorčuliara alebo kryštáľovou drogou?”

“Zamiloval som sa do chlapa, ktorý by mal oceniť moju tvrdú prácu a dobré úmysly.” Luhan sa pozrel priamo do očí svojmu priateľovi so smrteľne vážnym pohľadom. “Chcel by si na to niečo povedať?”

Sehun zobral Luhanovú tvári jemne do rúk a naklonil sa blízko k nemu aby odpovedal. “ZNI. ČE. NÁ”

Kai si prečistil hrdlo. “Dobre, toto bola veľmi vzrušujúca epizóda Ten Gay a Ten Bezradný.” Uskočil lietajúcej bote vedľa jeho hlavy a uprel svoju pozornosť na Taa. “Okay, je čas aby si bol hetero. A neboj sa, budeme s tebou v kine aby sme ti pomohli keď bude treba. Neviem čo to presne bude, ale beriem si tampóny, kondómy a píšťalku.”


~~~~


“Oh, myslím, že som niečo také videl v nejakom divnom porne. Dievča jebalo chlapa a potom ho zhltla. Potom ona akože položila jej vajíčka do jeho tela aby sa mohli jej deti najesť. Bolo to nechutné… ale trocha cool.” Kai si dal viac popkornu do úst a radostne pokračoval v sledovaní Taa ako je ‘hltaný’ Mayou pár rád pred nimi.

Sehun sa pozrel na jeho sadistického kamaráta v rade za ním. “Ano, aj ja som to videl, bol to dokument o tom ako sa pária chrobáky. Naozaj všetko vidíš sexuálne?

Kai ako bolo očakávane, chcel urobiť hlúpe porovnanie párenia hmyzu a Sehunovho a Luhanovho sexuálneho života, ale všetci traja boli donútení pozrieť dole, keď Maya išla cez uličku do vestibulu.

Ani nie desať sekúnd neskôr, Tao upaloval hore k ich miestam a zkolaboval radu pred nimi. “Nemôžem, nemôžem, nemôžem… ja proste… nemôžem…” Začal vzdychať.

“Ok, ukľudni sa.” Povedal Luhan a hladkal Taove rameno. “Išla na záchod, že? Takže máš kopu času sa pozviechať. Proste dýchaj a prekonaj ten horor.”

Kai otvoril dramaticky jeho oči naširoko a zakričal. “Horor, horor!”

Tao rýchlo prikývol. “Je to, veď vieš, je to len o tom, že keď ju pobozkáš budeš si predstavovať, že je to kapitán futbalového tímu u nás na strednej.” Sehun a Luhan obaja rýchli prikývli, zatiaľ čo Kai bol zaujatý tou predstavou. “Ale je to nemožné, keď ma tlačí svojimi… svojimi…”

Našťastie tam bol Kai. “Kozami? Ceckami? Balónmi? Melónmi?”

Sehun konečne zdvihol ruku. “To stačí. Ďakujeme.”

Luhan si poškriabal hlavu cez jeho ofinu. “Melónmi?”

“Chcel som byť pestrý.” Kai priznal s myknutím pliec.

Sehun zavrel oči a prešiel si po spánkoch. “Misia dosiahnutá.”

“Chalani, dávajte pozor!” Tao zajačal. “Je veľmi kurevnícka a veľmi do mňa. Chcela aby som s ňou išiel na záchod aby sa o mňa postarala!”

Sehun nadvihol obočie. “Má pravdepodobne veľa sebarešpektu.”

“Bez pomoci, zlýhavaš v tom byť hetero, mimochodom.” Kai sa pousmial. “Čo by dal heterák za to aby ho prvá baba jebala na verejných záchodoch na prvom rande. Myslím, ýe je to pointe, najlepší ťah je urobiť to.”

Tao, Sehun a Luhan pozreli neveriacky na Kaia.

“Za prvé, nemal by mať sex ak ho nechce,” Luhan začal. “Mal by si mať sex len s niekým koho miluješ a veríš mu.”

Kai tresol Sehuna zo zadu na hlave. “Čo za druh cukrovej vaty ho učíš?”

Luhan dodal “Plus, nie je to niečo do čoho by sa malo hnať. Malo by sa počkať, pokým sú obe osoby s tým v pohode. Sex na prvom rande je fuj-fuj!” Luhan dodal.

Kai tresol Sehuna zas. “Idiot! Rozkošným chlapcom sa takéto kraviny nehovoria. Dáva im to seba-hodnotu!”

“Ak by som mal zapnuté nohavice, nakopal by som ti hneď teraz zadok.” Sehun varoval pred tým než sa vrátil k téme. “Mali by sme tiež brať do úvahy, že nemusí byť psychicky pripravený na to to urobiť. Ledva s ňou môže byť to neboli v hre zapojené žiadne produktívne orgány.”

Pred tým, než Tao mohol obrániť svoju mužnosť alebo Kai sa opýtať otázky ohďadne príbehu so Sehunovými rozopnutými nohavicami, Luhan poskočil na mieste, vzdychol tak silno ako bol hrubo napadnutý vibrátorom. “Oh moj bože, Tao! Úplne som ti zabudol povedať! Kris mi pred tým písal, že je na ceste. Myslím, že ide špiónovať s nami.”

Taová tvár padla. “Robíš si zo mňa srandu?”

“Nie, bude tu určite každú minútu.” Luhan sa zatváril ospravedlňujúco. “Prepáč, mal som ti povedať pred tým ale mal som vtedy niečo v ústach.”

Keďže Tao bol primrznutý v panike, Kai sa musel opýtať. “Ty idiot, prečo si to proste neprehltol?”

“Oh, prehltol.”

Tao sa prebral z kómy. “Ew.”

Kai bol viac zaujatý tou logistikou. Naklonil sa bližšie k Sehunovi. “Takže, si jebal tvoju hračku do úst v kine plnom ľudí zatial čo som sedel vedľa teba,”

Sehun sa jednoducho ušklebil.

“Rešpekt.”

Tao odfrkol. “Je to nechutné.”

“Oh, už viac nice,” Luhan ho usitil. “Je to odosť lepšie od kedy začal Sehun jesť viac ovocia. Dokonca chutné.”

“Nie, to nie je to čo som - - nevadí.” Tao sa postavil. “Ale Sehun, ak nabudúce bude niečo treba mi povedať, skús myslieť aj na mňa a nestaraj sa len o seba. Naozaj, buď skutočný kamarát.”
Sehun sa snažil sústrediť na Taa a ignorovať fakt, že sa Kai pozeral na Luhanové rúžové napuchnuté pery s roztopašnosťou v jeho očiach. “Hej, kebyže si vyhoním zakaždým čo máš krízu, Lulu a ja by sme stratili to čo nás spája ako pár.”

“Fajn. Uspokojíš sa tým, že sa spravíš na jeho tvár?”

“Dobre.”

Luhan položil svoju hlavu na Sehunove rameno a usmial sa na Taa. “Nezabudni čo sme kvôli tebe obetovali, zlatíčko.”

Tao si povzdychol. “Myslím, že by som mal ísť skontrolovať Mayu. Uistiť sa, či ma len neodkopla alebo niečo také. Nie že by som mohol byť tak šťastlivý.”

Kai ho ignoroval. “Vieš, Luhan, Sehun môže chutiť priemerne a tak, ale kebyže chceš niekedy skúsiť niečo s gurmánskeho menu, daj mi vedieť. Okay, zlatíčko?” Žmurkol lascívne.

Sehun položil ochranársku ruku na Luhanové drobné rameno. “Človeče, si môj kamarát a ľúbim ťa, ale ukončím tvoj život.”

Tao prešiel uličkou. “Myslím, že budeme mať kopu času prebrať chuť tvojho semena. Ale teraz tu máme agresívny pár kôz s ktorým sa musíme vysporiadať.”

“Hej chalani.”

Tao sa otočil. “Hej Kris.”

“Qin Wei! Poď rýchlo, musíme sa vrátiť!” Kričal čínsky čiernovlasý chlapec s mierumilovným pohľadom. Qin Wei hneď k nemu pribehol a usmieval sa na neho, ako držal akúsi knihu.




“Študuješ celú nedeľu. Si tak pilný.” Qin Wei sa poklonil s úsmevom. “Je pre mňa cťou byť na tejto škole Yixing.” Povedal ako zdvíhal hore svoje telo. Bolo veľa hodín a slnko sa zbieralo na spánok. Príroda mladého Qin Wei držala pri dobrej pozitívnej nálade. Okrem toho, že sa rozprával s ostatnými študentmi z internátu, nechodil cez víkendy domov ako väčšina z nich. Bol totižto sirota. Prešiel po drevených schodoch až úplne na najvyššie poschodie veľkého internátu a išiel k zadným dverám. Menší vrzgot následovali jeho kroky dnu. Zhodil zo seba veľké pončo a postavil sa pred veľké zrkadlo blízko jeho postele.




“Qin Wei.” Povedal svoje meno a končekmi prstov si prešiel po tvári. Jeho úsmev mu zmizol z tváre. Jeho bledá pleť vyzerala veľmi napuchnuto, zrejme z toľkých preplakaných nocí. Jeho oči vyzerali unavene a jeho pery sa chveli. Prešiel si palcom po malej jazvičke, ktorú mal pod spodnou perou. Jeho čierne vranie vlásky sa mierne točili na končekoch. Zhlboka sa nadýchol a začal si rozopínať košeľu. Keď všetko zo seba zhodil, išiel do vane, kde na seba nechal tiecť prúd horúcej vody. Malé kryštáliky sĺz sa formovali na jeho líčkach. Cítil akúsi očistu.




Keď vyššiel zo zarosenej kúpeľne, cítil chlad. Prehodil na seba biely župan a otvoril skrinku, ktorú mal schovanú pod posteľou. Boleli ho kolená ako klačal na zemi. Otvoril skrinku a vytiahol z nej flaštičku. Bolo ich tam veľa. V každej bola tá istá červená tajomná tekutina. Flaštičku otvoril a priložil ju k perám. Privrel oči a nalial všetku tú tekutinu do svojeho hrdla. Prehltol a potom oči otvoril. Chuť bola veľmi horká, ale tváril sa akoby to bolo bez chuti. Je zrejmé, že si na tú trpkú chuť začína zvykať.






V pondelok mierne pršalo. Wei si zobral zo sebou dáždnik, pod ktorý schoval svoje telíčko. Škola nebola od internátu ďaleko. Keďže bol február, cítil ako mu tuhnú prsty. Snežiť prestalo už nejakú dobu dozadu. Zo zadu ho dobehol jeho kamarát Yixing a išiel s ním, ale pod svojim dážďnikom.




Škola bola niečo, čo Wei-ho ukľudňovalo. Nemusel myslieť na nič, čo sa mu v jeho živote prihodilo. Ako veľa ľudí, ani on to nemá v živote ľahké. Yixing dával na neho pozor. Vždy keď videl, že je niečo zlé s jeho náladou, zisťoval čo k tomu vedie a ako sa mu dá pomôcť. Naučil sa, že Wei veľmi neprejavuje svoje emócie. Skôr je plný záhad.




“Nezabudnite spraviť referát na ďalší týždeň.” Oznámil profesor žiakom na konci vyučovania. Po tom čo Wei a Yixing opustili budovu školy, išli spolu do blízkej jedálne kam vždy chodievajú. Jedlo mu dodávalo silu. Bola to jedna z vecí, bez ktorých by si nedokázal tieto dni predstaviť. Yixing toho pojedol za túto dobu menej ako on. Vždy sa mu ponúkol, či nechce dojesť jeho porcie.




“Je priam škoda, že si nie si starší a nezačal si na túto školu chodiť skôr.” Prehlásil Yixing, už senior, budúci absolvent. “Je to smutné, že ťa tu už o rok neuvidím.” Pousmial sa Wei. “Dovtedy ťa ochránim.” Povedal s mierne plnými ústami a Wei mu radostne prikývol.




Počasie sa v najbližších dňoch začalo oteplovať. Menej pršalo a viac svietilo slnko. Bolo stále chladno, ale študenti mohli tráviť viac času vonku. Škola išla hladko a Wei bol veľmi šikovný v učení.




Wei trávil každý deň v učebniciach a neskôr v knihách. Romány, drámy, dokonca kriminálky. Všetko čo našiel v školskej ale aj mestskej knižnici a prišlo mu vhod. Vždy obdivoval to, ako boli všetky tie knihy napísané. Ako sa spisovateľ dokázal vžiť do rôznych rolí mnohých postáv.




Keby aj on mohol žiť niektoré tie sladké príbehy, ktoré skončili tak šťastne. Miloval taktiež hodiny kaligrafie. Písanie znakov mu dodávalo pocit sebarealizovania. Miloval nosiť čínske róby a školské výlety boli tiež jednou z jeho obľúbených činností. S Yixingom si občas spievali pred lesom na ich obľúbenej lavičke. Vždy si doniesli teplý čaj. Yixing nosil zo sebou aj gitaru, takže mohli skladať. Písanie textov sa začínalo stávať jeho závislosťou.




Každý večer vypil červenú tekutinu, ktorú mal schovanú pod posteľou. Začal sa pomaly čudovať, prečo to robí. Prečo to vlastne pije? A čo bude robiť po tom, čo vypije všetky fľaštičky? Začal mať odrazu v hlave kopu otázok.




“Slabý vánok ochladil tvoje krehké telo,

Prosila si, aby som ťa ohrial svojim objatím.




Bola tu ale zábrana, niečo, čo som nedokázal prelomiť.

Chcel som sa k tebe priblížiť, ale akosi som nevedel ako.




Je mi to veľmi lúto láska moja, ale vzdal som sa priskoro.

Teraz už nie je cesty späť. Nikdy na teba nezabudnem.”






Ráno sa zobudil a pozrel sa von oknom. Slniečko opäť krásne svietilo. Nedokázal sa neusmiať. Išiel do kúpeľne aby si umyl svoju zrána napuchnutú tvár. Pozeral sa do svojich hlbokých čiernych očí, kým do dlani nenabral vodu a neumyl si v nich tvár. Bolo to veľmi osviežujúce. Potočil kohútikom a prekvapene pozrel na krabičku vedľa umývadla. “Čo to je?” Pozeral sa prekvapene. Ani sám poriadne nevedel, čo to vidí. Schoval si to k veciam, ktoré nepotrebuje. Načo mu to bude?




Yixing ho ako každé ráno čakal pred vchodom na internát a išiel s ním do školy. Bol prekvapený z toho, ako Wei zareágoval, keď ho uvidel. Objal ho. Toto bolo prvý krát, čo ho vôbec objal. Čo sa vôbec k nemu tak blízko priblížil. “Si v poriadku Qin Wei?” Opýtal sa starostlivo. Wei len radostne prikývol a začal ho ťahať za ruku preč. Utekal smerom do školy a usmieval sa pri tom. Začínal sa cítiť šťastne.





“Slnko dnes nezapadne. Dnes prídem a ukážem ti, že tento svet nikdy nekončí.

Tento svet pokračuje. S tebou a so mnou. My dvaja pôjdeme spolu za ruky.

Pôjdeme cez všetky prekážky, cez všetky hrozby, ktoré nás čakajú.




Aj kebyže ma prestaneš milovať, ja sa ťa nikdy nepustím.

Budem tu navždy pre teba. Už sa ma nikdy nezbavíš.

Si moja a ja som tvoj.”




Wei začal tlieskať. “Ten text je naozaj krásny.” Povedal nadšene. Predstavoval si, že aj on by stretol niekoho, koho by takto vrúcne miloval, že by ho nikdy nechcel opustiť. Ale on sa narodil ako sirota.






Nastal deň, kedy Wei dopil svoju poslednú flaštičku. Čudoval sa, čo to vlastne bolo. Prečo to pil? Chutilo to ako krv. Začal cítiť, aká je ta chuť horká a nechutná. Potriasol hlavou. Také svinstvá už nikdy piť nebude.




V ten večer išiel s Yixingom do kina. Presviedčal ho dlho. Tento človek bol pre neho jediný kamarát. Bol to ale človek, pri ktorom sa cítil veľmi bezpečne. Yixing mu rozprával veľa príbehov. Od toho ako mu umrela matka až dokým neprišiel o svoju lásku. Jeho minulosť mu prišla smutná. Vedel, že toho človeka potrebuje. Išli spolu z kina peši. Wei povedal, že sa chce prejsť a nechce sa mu tlačiť v autobusoch. Je to otravné.




Vonku bola už tma. Išli v blízkosti toho druhého, aby sa cítili bezpečnejšie. Prešli okolo miestneho parku a išli po chodníku. Práve sa o niečom rozprávali, keď pred nimi zastavil hnedovlasý chlapec, ktorého tvár vyzerala ako bez duše. Najskôr pozeral na Yixinga a už im chcel uhnúť, ale potom sa pozrel na nižšieho čiernovlasého chlapca. Jeho oči mu pristali na tých jeho a nedokázali sa odlepiť. Yixing pozeral veľmi vystrašene. Qin Wei neprejavoval žiadne emócie. Iba sa na neho pozeral. Ako na každého iného cudzieho človeka.




Hnedovlasý chlapec cítil, ako sa mu chveje celé telo. Slzy mu začali nezastaviteľne tiecť z očí. “L-Luhan.” Povedal smutne. Yixing naklonil hlavu mierna na bok. “Kto je Luhan?” Opýtal sa. Wei bol ticho. Chlapec sa nadýchol a ukázal na Weia, stojaceho pred ním. “Toto je Luhan. Človek, ktorého už vyše mesiaca hľadám. Prečo si sa mi neozval po tom, čo si prišiel z Japonska? Kde si bol tak dlho? Prečo sa predo mnou skrývaš?” Yixing bol ticho. Wei pozeral stále bez emócií a pomaly otvoril svoje ústa. “Prepáčte pane, netuším kto ste, ale ja nie som Luhan. Moje meno je Qin Wei.” Hnedovlasý chlapec sa ihneď zamračil.




“Luhan, to som ja Kai pre boha! Vieš ako som sa o teba bál? Dobre vieš, že si musíš dávať pozor!” Povedal rázne. Yixing sa k Weiovi priblížil a položil mu ruku na rameno. Naklonil svoju tvár k jeho uchu a niečo mu zašeptal.




Kai pozeral ako keby videl mimozenšťana. Pozrel sa hore na oblohu, mesiac svietil len do polovice. “A-ako?” Opýtal sa neveriacky. Ako je možné, že sa ho Yixing dotýka? To predsa nemôže. Nemôže to Luhan len takto prekonať, veď to predsa nejde. Wei potočil hlavou.




“Prepáčte, ale naozaj netušíme, kto je Luhan, teraz, keď nás ospravedlníte, budeme musieť ísť.” Povedal a spolu s Yixingom ho obišli, ako keby to bol nikto. Niečo mu ale prišlo divné. To čo cítil, keď okolo neho Luhan prešiel. Bol to Luhan? Necítil jeho typickú vôňu. Naopak, cítil z neho niečo úplne iné, niečo úplne cudzie.






Kai sa Chenovi doma nepriznal, že videl niekoho, kto vyzeral rovnako ako Luhan. Takmer. Je veľmi nervózny. Už mesiac a pol sa nedokáže Luhanovi dovolať a taktiež ani Taovi. Predsa sa museli vrátiť z Tokia. Nemohli sa len tak vypariť. Prečo by mu to urobili. Ani Chanyeol mu nezdvíha. Nikto. Je to ako zlý sen. Je to len 10 dní dokým má Luhan a Minseok narodeniny. Za tú dobu sa toho veľmi veľa zmenilo.




Chen sa prestal vídať s Minseokom. Jednu noc sa vyplakal Kaiovi, že Minseok sa s ním rozišiel. V ten deň bol Kai veľmi v šoku. Rozišiel sa s ním, pretože nechce aby sa dozvedel jeho tajomstvo? Pravdepodobne Minseok berie do úvahy, že jeden z nich umrieť musí. Ako má ale Luhana ochrániť, keď ani netuší kde je a už dokonca vidí ľudí, ktorý sa na neho veľmi podobajú. Povedal by, že aj hlas mali rovnaký. Už blúzni. Luhan vzbudzuje iný pocit. Niečo príjemné a nezabudnuteľné. Hlavne ale, Luhana sa nesmie nikto dotýkať. Ten človek bol jednoducho dotknuteľný. Bola to aspoň cvhíľková nádej, že sa Luhan našiel. Ale len veľmi chvíľková. Kai sa začal zmierovať s tým, že ho Luhan opustil. Nie v takej miere, že by to zvládal. Jednoducho vedel, že jeho srdce mu praskne od žiaľu. Ako ale chce Minseok zabiť Luhana, keď Luhana niet? Ako chce Luhan zabiť Minseoka, keď ho niet?


Vedel, že bez Luhana mu na tomto svete už nič nezostane. Že nebude mať dôvod žiť. Jedno vedel. Chcel niečo po sebe zanechať.

Luhan sa od splnu s Kaiom stretával málo kedy. Venoval sa práci hoci jeho myseľ sa stále točila okolo Kaia. Po večeroch sa rozprávali. Bolo to ale veľmi smutné. Ten fakt, že sa nemôžu dotýkať. Luhana to viedlo k tomu, aby sa Kaiovi mierne vyhýbal. To by ho ale veľmi bolelo. Kai mu povedal, že ho miluje. Čo ale cíti Luhan? To čo spolu robili bolo tak úžasné, niečo, čo môžu robiť raz za mesiac. Cítiť toho druhého. Luhan ale nevedel, že Kai vie o ňom viac, ako vie on sám.




Chen sa od toho dňa tiež moc neprejavil. Ako keby ho vôbec nezaujímalo, čo sa deje s Luhanom alebo Kaiom. Nevyzeral nadšene, ale nevyzeral ani smutno. Bol úplne bez výrazu. Robil to čo pred tým až na to, že nikdy nebol na dosah, keď bol Luhan doma. Vždy sa mu vyhýbal. Aspoň tak to pre Luhana vyzeralo.




Kai s Chenom prehovoril pár slov aj tie sa týkali skoro nepodstatných vecí. Kebyže tu nie je Luhan, nemal by sa s kým rozprávať. Ale on by sa potreboval dotýkať a to je to najhoršie. Chtíč.






Môže to byť takmer mesiac? Takmer mesiac, od kedy sa Luhanovi Kai vyznal? Sú Vianoce. Nikdy ich Luhan neoslavoval. Tentokrát vedel, že tomu bude ale inak. Kai ho zobral na Vianočné trhy. Strávili tam spolu celý deň aj večer. Objednali si jedlo, dali si čaj a niekedy sa navzájom vyparili. Prečo asi?




“Je mi dosť chladno.” Prehlásil mierne premrznutý Luhan. Kai ho chcel objať. Chcel ho zahriať ale nemohol. Obaja na seba smutne pozreli ale Kai sa hneď usmial. Nesmel byť smutný, alebo to aspoň nesmel dať najavo. Keď by tak urobil, znamenalo by to, že aj jeho Luhan by bol smutný a to on nesmie dopustiť. Musí to prekonať, pretože Kai vie, že všetko dobre skončí. Dúfa v to.




Išli pomaly preč od všetkých tých ľudí, ktorí chodili hore dole a naháňali sa za obchodíkami. Všade kričali malé deti. Zamilované páry sa držali za ruky a usmievali sa. To bolo to čo títo dvaja chlapci bohužiaľ robiť nemohli. Luhana zaujímalo, odkiaľ vlastne Kai vie jeho tajomstvo, ale ani raz sa ho neopýtal, ako je to možné. Od kedy spolu strávili tú noc, neopýtal sa ho nič.




Keď došli domov, našli si lístoček od Chena.




“Viem, že sú Vianoce. Ale chcem ich stráviť s človekom, ktorého milujem. Vrátim sa možno zajtra, alebo pozajtra.“




Luhan sa pozrel na Kaia ale neusmial sa. Naopak, bol smutný. Obaja vedia, že Chen miluje niekoho, koho by nemal. Ale tak isto ani Kai, nie?




Sedeli obaja pred vysvieteným stromčekom. Prišlo im to krásne. Luhan videl ako sa Kai zhlboka nadýchol. Usmieval sa. Od jeho očí sa odrážalo svetlo. Bolo to pre neho niečo pôvabné, pretože vyzeral ako jeho anjel. On vlastne bol. Bol to človek, ktorý mu dal niečo, čo mu ešte nikto nedal. Pod stromčekom boli už nejaké darčeky ale tie si otvoria až zajtra. Luhan chcel niečo povedať ale dlho naberal odvahu kým to povie. Kým sa opýta to, čo ho trápi.




“K-Kai?” Ten na neho hneď pozrel starostlivo.




“Ako vieš o tom, že vidím budúcnosť, keď sa niekoho dotknem?” Kai sa pousmial. “Čakal som, kým sa ma to opýtaš.” Luhan nebol prekvapený, len sa pousmial.




“Si vzácny človek Luhan. Keď si sa objavil v mojom živote, bol som vyvedený z miery. Nechcel som aby si tu bol. Nechcel som aby si mi otravoval život. Po pár dňoch som ale zistil, že si dobrý človek a že ti musím dať šancu. Bol som vtedy veľmi sobecký. Myslel som len na to, ako sa cítim ja. Nedokázal som len tak pozerať na to ako končíš v nemocnici, ako ťa to bolí. Ako zarmútene si vyzeral. Od kedy si prišiel, môj vzťah s Chenom sa zmenil. Prestali sme sa rozprávať. Pred tým sme sa rozprávali stále. Bolo to pretože som ťa nechcel prijať a on sa od vtedy na to na mňa hnevá. Potom sa zamiloval do toho chlapca. Do toho, ktorý v tebe vyvoláva toľko strachu. Netušil si, prečo sa objavil v tvojom živote. Nemáš ani tušenie prečo tu je Luhan. Musím ti to povedať.” Pozrel sa na neho so smútkom v očiach. Luhan len pootvoril svoje drobné ústa a sledoval pohyby jeho pier.




“Tvoj kamarát Tao pozná Park Chanyeola… človeka, ktorý je v kontakte s tvojim bývalým lekárom.” Luhanovi sa rozšírili zreničky.




“Vie o tvojich problémoch ale ani jeden netuší, o čo vlastne ide. Vedela to len jedna osoba. Keď som sa dozvedel, že to vedela, od toho momentu som vedel, že sa musím dozvedieť, čo sa to s tebou deje.” Luhan sa zamračil. Koho tým myslí?




“Začal som si viac a viac zisťovať o veciach spojených s tvojím problémom. Zistil som, že toto všetko pochádza z čínskych mýtov. Jeden pán mi povedal všetko, čo píšu v jednej knihe. Sám tomu moc neveril. Luhan, nevieš o tom, ale na teba sa preniesla kliatba, ktorá vznikla už veľmi veľmi dávno. Pôvodne ľudia ako ty slúžili na to, aby sa predišlo vojne. Teraz si tu ty, červeno-oký chlapec a Kim Minseok, modro-oký chlapec.” Luhanová tvár vyzerala veľmi šokovane po Kaiových slovách ale nehovoril nič.




“Kim Minseok si ťa vyhľadal, aby bol v tvojej blízkosti. Nepovedal ti nič, ale ako si si všimol, má s tebou veľa spoločného. Až na to, že vidí do minulosti. Obaja máte ale rovnaký osud Luhan. Obaja máte ….” Nadýchol sa zhlboka a pozrel sa do zeme. Nedokázal toto povedať Luhanovi priamo do očí.




“O-obaja… obaja máte umrieť na svoje… dvatsiatepiate narodeniny.” Prehltol veľkú dávku slín a Luhan sa len na neho pozeral ako mu začali stekať slzy po lícach.




“Dá sa tomu ale predísť.” Zdvihol hlavu. “Jediné čo musíš je… zabiť Kim Minseoka v deň vašich narodenín.”




Luhan začal kývať hlavou. “Nemôžem niekoho zabiť.” Kai ho chcel chytiť za ruky. “M-musíš!” Povedal trochu hlasnejšie až to Luhanom myklo.




“Luhan, musíš to urobiť, inak to urobí on. Chce sa zachrániť, musíš ho zabiť skôr ako to urobí on. Iba tak prežiješ. Ak to urobíš, zostaneš naživu.” Luhan ale stále kýval hlavou.




“Kai, ja radšej umriem, akoby som mal niekoho zabiť.” Povie rozklepaným hlasom a prestáva poriadne vidieť cez nával sĺz.




“Luhan, ja ťa nemôžem stratiť. Si dar, ktorý som dostal. Si moja druhá šanca žiť. Pred tým, než si sa objavil som žil v obavách. Od kedy môj najlepší priateľ odišiel, stratil som všetko, čo som zbožňoval. Bol to človek, ktorý tu bol vždy pre mňa. Ten človek mi sľúbil, že sa vráti a bude so mnou tak ako pred tým. No nevrátil sa.” Luhan pozeral na neho smutne, chcel ho pohľadiť po líci.




“Kai…” šepol. Kai ale prudko pokrútil hlavou aby odohnal slzy a pokračoval.




“Ten človek sa nevrátil, pretože umrel. Odišiel na druhý svet. Ale nechal mi tu niečo, niečo tak dôležité. Niečo čo milujem celým svojím srdcom. A nie, nie je to niečo… je to niekto.” Luhan pootvoril svoje ústa a cítil, že prestáva dýchať.




“Nechal mi tu teba Luhan, nechal mi tu to najvzácnejšie stvorenie na tomto svete.” Kai cítil ako sa mu chveje celé telo. Položil si ruku na srdce a cítil, ako mu ide vyskočiť z hrude. Sledoval Luhanov šokovaný a zničený výraz.




“Hyung, budeš mi neuveriteľne chýbať.”



“Aj ty mne Kyungsoo… budem tu bez teba tak sám.”



“Nezabúdaj, že tu máš Taa.”



“J-ja viem, som za neho vďačný.”



“Vieš… niečo som ti nepovedal.”



“Čo také?”



“Nemôžem sa dočkať na to, kým uvidím môjho najlepšieho kamaráta. Viem, že som ti o ňom nikdy nepovedal, ale ten človek ma naučil v živote veľa vecí. Ukázal mi, prečo žiť. Ja som bol tým pádom schopný pomôcť tebe. Bude na mňa pyšný, keď ma bude počuť rozprávať čínsky, nemôžem sa dočkať.”



“Porozprávaš mi o ňom, keď sa vrátiš?”



“Luhan, jedného dňa o ňom budeš vedieť všetko.”



“Ďakujem.”



Luhan cítil ako mu slzy stekajú po celej tvári. Jeho studené končeky prstov sa chveli a nevedel to zastaviť. Nevedel sa pozrieť Kaiovi do očí.




“Do Kyungsoo bol môj hyung, ktorý pri mne stál každý deň od narodenia.” Tieto slová Luhana prebodli. Takmer ho rozpolili na dve polovičky. Chcel utiecť. Postaviť sa a utiecť. Nie však od Kaia, ale od reality. Prečo práve on musí žiť takýto ťažký život?. Prišiel o dobrého kamaráta, o človeka, ktorý ako jediný vedel jeho tajomstvo. Získal človeka, ktorý sa o neho stará rovnako, ba viac.




“Luhan, nechcem ťa nikdy stratiť. Ak prežiješ svoje dvatsiatepiate narodeniny, budeš ďalej žiť ako normálny človek.” Luhan sa pozrel v šoku na Kaia. Priamo jemu do jeho hlbokých úprimných očí. “M-myslíš to vážne?” Kai len prikývol.




“Milujem ťa Luhan. Zostaň tu so mnou.” Luhan na neho pozeral hodnú chvíľu a nič nehovoril. Všetky informácie, ktoré sa práve dozvedel mu prúdili v hlave. Mal pocit, že čoskoro odpadne.




Oprel svoju hlavu o gauč, na ktorom zaspal. Kai ho prikryl dekou a nechal ho tam. Bolo mu veľmi smutno, že riešili takéto veci na vianoce, ale vedel, že raz to prísť muselo. Nesmie dopustiť, aby jeho Luhan umrel. Nikdy neumrie, jeho Luhan s ním bude žiť veľa veľa rokov po jeho dvatsiatichpiatich narodeninách. Kai znie možno sobecky, ale nezáleží mu na osude Kim Minseoka.





Kai si uvedomoval, že Chen sa začal s Minseokom stretávať aj mimo splnu. Znamenalo to len jediné. Chen vie Minseokové tajomstvo. Taktiež to znamená, že Luhan je ešte vo väčšom nebezpečenstve. Má Luhana rád, ale Minseoka má radšej. Bude bojovať o jeho život. Minseok je ale viac nad vecou ako oni dvaja. Vie toho viac. Kai sa musí hrať na nevedomého a získať od Chena informácie o Minseokovi.








Pozeral sa na seba do zrkadla. Jeho modré oči, ktoré tak nenávidel prestával vidieť. Jeho slzy mu bránili vo výhľade. Je to už niekoľko hodín, čo plače tajne v kúpeľni.




Jeho veľké oči boli napuchnuté a štípali no aj tak si ich žmolil svojimi päsťami. Vyzeral tak smutne a tak krehko. Jeho pery sa klepali a boli napuchnuté. “Prečo?” Pýtal sa sám seba. Chytil sa za srdce. Cítil tu bolesť, ktorá sa rozliehala po celom jeho vnútre. “Luhan…” Načiahol ruku na zrkadlo a takmer sa dotýkal sám seba. Aspoň to tak vyzeralo.




“Luhan, nemali sme sa narodiť.” Hovoril s jemným hláskom, ktorý bol ledva počuť. Začal cítiť krče vo svojom bruchu. Chytil sa za neho a začal sa zvierať v bolestiach. “Chcem umrieť.” Hovoril vyklepane keď začal plakať prudšie a hlasnejšie. Jeho stony od bolesti boli zrejme počuť, ale jemu to bolo už jedno. Jeho milenec tvrdo spal a vedel, že ho až do kúpeľne počuť nebude.




Pomaly klesol k zemi a len sa podoprel o vaňu. “Čo ak jeden z nás umrie skôr? Čo ak jeden z nás umrie teraz? Nezmení sa osud?” Začal premýšľať všemožnými cestami. Musí existovať iná cesta, cesta ktorou sa dostanú k cieľu. K životu. Ale aká?




“Som tak zlý človek.” Zahrabnol si ruky do vlasov. Uvedomuje si, ako všetko vo svojom živote zneužil len preto, aby sa dostal k Luhanovi. “Ja ale Chena milujem.” Povedal akoby sa s niekym hádal. Zavrel oči aby nevidel ani to málo, čo v tej kúpeľni vidí. Nenávidí sa. Nenávidí svoj život.









“Áno prosím?” Zdvihol Luhan telefón, keď mu volal Tao. “Čože, do Japonska?” Pozrel sa na Kaia.




“Kai, Tao chce ísť so mnou do Japonska na jeden celý mesiac.” Nadýchol sa a vydýchol. Kai sa ale na Luhanové prekvapenie pousmial. “Choď, musíš sa odreagovať.”




“Ale mne ide o život.” Povedal nervózne až takmer zasyčal. Kai prikývol. “Ja viem, ale ešte nie. Musíš prísť na iné myšlienky, o pár mesiacov to budeme mať ťažké.”




“Budem bez teba.” Kai sa mierne zasmial. “Si rozkošný. Budeš, ale užiješ si dovolenku a zábavu. Potrebuješ to. Budeme spolu ešte veľa krát.” Žmurkol na neho, čo mu dodalo istotu. Bolo až neuveriteľné, ako sa o neho staral.




“D-dobre, pôjdem, ale budem ti volať každý deň Kai.” Bál sa, takže sa musel uistiť, že mu Kai ten telefón aj zdvihne. “To očakávam.” Usmial sa na neho a Luhan sa nedokázal nečervenať nad tak krásnou tvárou.








“Kde je Luhan?” Opýtal sa šokovaný Chen, ktorý nevidel Luhana doma celý deň. Kai bol v polospánku, keď ho prepadol v izbe. “Ah Chen, ty sa so mnou aj rozprávaš?” Rýpol si do svojeho kamaráta, ktorý nebude tak dlho jeho kamarát. Za Luhana mu to ale stálo.




“Kde je?” Zopakoval. “Išiel do Japonska.” Zababušil sa zasa do perín. “Kam?!” Kai pretočil očami. “Vráti sa, o mesiac.” Povedal otrávene pretože chcel naozaj spať. Chen nahnevane zabuchol dverami. Jemu nikto nič nepovedal. On Luhanovi pomohol, keď to najviac potreboval, ale teraz sa rozprával len s Kaiom. Možno si za to môže sám. Chcel odísť od Kaiovej izby do svojej keď v tom ale Kai vyšiel von.




“Ja a Luhan spolu chodíme.” Povedal na rovinu. Chen sa zasekol. Otočil sa prudko na neho a sledoval jeho kľudnú tvár. “P-prosím?” Bolo vidno, že je Chen z toho nervózny ale Kai len s úsmevom zopakoval. “Luhan a ja spolu chodíme.” Chen pokrútil neveriacky hlavou.




“Kai ty ani nevieš do čoho si sa zaplietol.”




“Nie, to ty nevieš do čoho si sa zaplietol.” Povedal Kai chladne. Chen ho ani nespoznával v tejto chvíli. Čo mu týmto chce naznačiť? Nemyslel to v zlom, nechce Kaiovi nič zlé. Kai bol ale presvedčený o opaku a nechcel aby Chen ohrozil Luhana. Bolo to pre neho výhodné, že išiel do Japonska. Bol ďaleko od Minseoka a Jongdaeho.







“Ja už od dnes nejem nič iné iba sushi.” Prehlásil vesleý Luhan ako do seba ládoval všetko to jedlo. “Prečo si mi vlastne nepovedal, že chodíš s Chanyeolom?” Opýtal sa Luhan zvedavo. Nemal moc Chanyeola rád, pretože o ňom vedel až príliž, ale zmieril sa s tým, že Tao s ním chodí.




“My spolu vlastne nechodíme. Iba spolu bývame. Sem tam sa medzi nami niečo stane, v skutočnosti však spolu nechodíme.” Usmial sa ako dojedal svoju porciu sushi. Luhan len prekvapene naklonil hlavu. “Tao, nájdi si niekoho s kým budeš šťastný. Ak je to Chanyeol, zostaň s ním, ak nie, dúfam, že budeš šťastný.” Tao bol rád, že od Luhana vždy počúva takéto slová. Po tom čo nakupovali celý deň, boli dosť vyčerpaný. Od kedy sú v Japonsku robia kopu vecí. Samozrejme sú opatrní. Už sa asi tri krát Luhanovi podarilo niekoho dotknúť. Bolo to veľmi nepríjemné, ale nemyslí na tie veci, ktoré videl.








Už je to pol mesiaca, čo sú Luhan a Tao v Japonsku. Dnes sa rozhodli okúsiť Japonskú prírodu. Pochodili veľa kľudných miest, plných japonskej kultúry. Bolo to všetko krásne. Bol to život. Opúšťali jednú japonskú tradičnú záhradu. Išli veľmi pomaly, pretože jedna pani sa pred nimi doslovne šuchtala. Usmievali sa na seba pretože boli obaja veľmi nedočkavý a najradšej by pani preskočili alebo preleteli.




“Aspoň že je pekné počasie.” Žmurkol na Taa Luhan, aby ich trochu rozveselil. Keď sa im podarilo pani obísť, išli po pekných zarastených schodíkoch. Tao sa mierne potácal, pretože sa bál, že padne. Držal sa pevne zábradlia a Luhanovi to prišlo veľmi vtipné. Keď došli dole, čakala ich ešte dlhá cesta.




“Ty si Luhan?” Oslovil ho nejaký pohľadný chlapec v kórejčine s hnedými vlasmi a peknou tvárou. Luhan sa pozrel pýtavo na Taa a potom na neho s mierne pokrčeným čelom. “Kto si?” Chlapec sa pousmial. “Moje meno je Nakamoto Yuta. Chcem ti niečo ukázať. Mohol by si ma následovať?” Povedal priamo. Luhan kýval hlavou. “Ja ťa nebudem nikam následovať, prepáč.” Poklonil sa a chcel odísť ale chlapec naliehal.




“Pozri.” Povedal a prišiel za ním. Chytil ho za zápästie. Luhan sa chcel vytrhnúť. Nechcel tam odpadnúť, len preto, že ho nejaký okolidúci bude držať a vnúkať mu svoju budúcnosť. Realita ho ale šokovala. Vydal zo seba vzdych a ledva sa nadýchol. Pozeral šokovane na toho chlapca, ktorý sa predstavil ako Yuta. Tao tomu nerozumel. Ako je možné, že sa nezviera v bolestiach?




“Vidíš?” Pokračoval s úsmevom na perách. Pustil Luhana a vedel, že ten len tak neodíde. “Budeš ma následovať?” Opýtal sa znovu. Luhan sa zhlboka nadýchol a len prikývol. Tao tam stál a bol stále v strehu. Kebyže sa niečo deje, je tam preto, aby zakročil.




Išli nevedno kam. Záhadný chlapec ich viedol cez nejaké tenšie uličky medzi domami. Doviedol ich k typickému japonskému domčeku. “Poďte dnu.” Povedal, keď otvoril bránku. Vyzeralo to dosť tradične. Chlapec ich doviedol až do haly. Všetci sa vyzuli. Išli do akejsi obývacej miestnosti a posadali si na zem okolo prízemného stolíka.




Sadol si pred nich a nadýchol sa. “Môj otec je šaman.” Povedal na rovinu.” Tao sa zamračil. Čo to sakra je? Luhanovi padla sánka. “Č-čože?” Opýtal sa šokovane.




“Sranduješ?” Opýtal sa Tao neveriacky ale Luhan naznačil rukou, nech ho nechá rozprávať. Yuta pokračoval. “Počuli ste správne. Nemám ti dôvod klamať Luhan. Akoby som vedel tvoje meno? Viem ti pomôcť dostať sa z kliadby.” Pousmial sa. Luhanovi sa zatočila hlava. Tao pozeral ako zmyslov zbavený. “Aká kliatba preboha!?” Doslovne zkríkol. “Tao, nechaj ho rozprávať.”




“Poviem ti ako sa z tej kliatby môžeš dostať, ale nebude to jednoduché…. Počúvaj pozorne…”

Pozor, tento diel je 18+ >_< je mi úprimne jedno či máte kľudne aj 10, ale čítajte na vlastné riziko, ja som vás varovala :D ♥ BTW, ďakujem za všetky komentáre a lajky :3

Kai dorazil presne na to miesto, ktoré mu bolo odporučené. Bola to pekná budova s rôznymi čínskymi hračkami pozavesovanými na rôznych miestach. Farby knižnice sa niesli v červeno-zlatých farbách, čo ho veľmi fascinovalo.

“Je to možné? Nikdy si nechodil s dievčaťom?”


“Čo ťa na tom prekvapuje Johny? Vidíš ako vyzerám?”


“Máš možno pár kíl naviac ale je to vôbec podstatné? Možno by si mal začať chodiť do posilky.”


“Hej Johny… aké je to?”


“Čo myslíš teraz? Posilovanie?”


“Nie ty idiot! Sex!”


“Ah, je to skvelé. Dotýkať sa nejakej peknej slečny a pri tom pociťovať také tie všetky príjemné veci.”


“Okay to stačilo.”


“Pozri sa Steve, za tri dni je tu veľká párty. Ak si nezašúkáš, si buzerant.”


“Diki za podporu bro.”