Žáner: Dráma, láska, yaoi
Fandom: BTOB, BEAST
Epizóda: prvá

Predslov: Toto je moja prvá poviedka na mojom novom blogu. Rozhodla som sa o poviedky deliť s každým, pretože doteraz som tak nerobila a vždy som si poviedky nechávala pre seba a tých najlbižších kamarátov. Dúfam, že sa vám budú páčiť a budete sem pravidelne chodiť. Tento príbeh bude o životoch členov BTOB a BEAST zatiaľ čo tieto skupiny neexistujú a všetci sú len obyčajní ľudia. Pairing a iné veci nebudem prezrádzať dopredu, ale budem sa to snažiť napísať tak, aby nebolo hneď jasné ako to skončí. A to, ktorých členov budem uprednostňovať ešte tiež nemám premyslené, ale budem sa snažiť zahrnúť všetkých. Tak si užite prvú epizódu.





Ani jedna poloha nevyhovuje! Aspoň taký mal pocit mladík válajúci sa na gauči plný energie a nevyužitého času. Ako držal ovládač od televízoru, začala mu tŕpnuť ruka. V televízií nedávali naozaj nič. Alebo skôr nič, čo by sa mladíkovi páčilo. „Sungjae, vzchop sa“ Povedal sám pre seba a postavil sa z rozmačkaného gauča. Pozrel sa cez veľké okno pozdĺž celej steny dolu na ulicu a prikývol si. „Je čas ísť von“. Ako išiel dole po schodol vysokého domu neboli chvíle, kedy by sa nepošmykol a takmer nespadol. Dnes sa mu nedarí, pomyslel si. Vonku bolo pomerne teplo, bodaj by nie, keď bol už August. Zastavil sa pri večierke kam zamieril. Zobral si jedny žuvačky a hodil ich pred iného chlapca na pult. „Platíš.“ Povedal a začal sa usmievať. Chlapec na neho jedným očkom pozrel a vzdychol. Začal si kývať hlavou pre seba a nenápadne sa usmievať. Keď zaplatil, Sungjae išiel za ním von a len žmurkol na predavača. Predavač pozeral štýlom, že nemá záujem žmurnknúť späť. „No čo ty pako? Tu máš!“ Povedal a hodil po Sungjae-ovi jeho žuvačky. „Vieš Minhyuk, doma je nuda.“ Povedal a išiel vedľa neho. Minhyuk sa začal smiať ale jeho úsmev sa mu vytratil hned ako sa pred nimi objavilo dievča s dlhými čiernymi vlasmi až pod zadok. „Ale ale, kto je to tu zas.“ Povedala a založila ruky v bok. „Toto je ten tvoj kamarádiček?“ Povedala a mierne sa k nim naklonila. Sungjae-mu skoro zabehla žuvačka. V momente prestal žúvať a nechápal čo sa deje. Nechápavo hľadel na svojho staršieho kamaráta. Ten položil pred neho ruku. „Na neho ani nehľaď. Jemu dni kaziť nemusíš.“ Povedal a pousmial sa. „Aj tak nevieš odolať mojej kráse.“ Povedalo dievča celkom namyslene. „Mia, strať sa.“ Povedal a pozrel stranou. „Takú radosť ti neurobím, mňa si ešte užiješ.“ Povedala Mia a išla na podpätkoch okolo nich. Nie okolo, vybrala sa cez nich. Ako išla medzi nich natočila sa k Sungjaemu, a šepla mu do ucha. „Mám tvoje číslo.“ Ďalej len pokračovala v ceste. Sungjae bol úplne mimo. Nevedel čo si má o tom myslieť. „Je jedno čo ti povedala, proste to ignoruj.“ Prehlásil Minhyuk a potlačil Sungjae-ho za chrbát a išli ďalej.

Na druhej strane mesta sa mladý Gikwang prezeral pred zrkadlom. Tanečné vystúpenie bolo za dverami a on sa musel uistiť, že je vo forme. „Dám si dole tričko, alebo sa udržím?“ Povedal a predstavoval si, akoby za ním dievčatá mohli pišťať, ak by to naozaj urobil. Usmieval sa ako slniečko no odrazu ho vyrušilo otvorenie dverí. „Ah Gikwangie, ja viem, že nemôžeš kvôli svojej kráse takmer dýchať ale už poď!“ Povedal jeho kamarát Dongwoon a vyprevadil ho až k pódiu. „Wow, je zasa skvelý“ Usúdil mladý Dongwoon z toho čo videl. „Bro!“ Zakrčial známy hlas a potlapal Dongwoona po chrbte. „Y-Yo-seob! Kroť sa.“ Začal mladší kašlať. Yoseob sa začal smiať a odpil si z plechovky kolového nápoja. Pozeral sa na svojho tancujúceho kamaráta a stále sa usmieval. „Nezlepšil sa?“ Začal ho komentovať a Dongwoon len prikývol. „Máš úplnu pravdu.“ Potom sa zamyslel a pozrel sa na Yoseoba. „Kde sú ostatní?“ Yoseoba to vytrhlo z jeho zapozeraného pohľadu na tanečné kroky. „Hmm? Ako ostatní? Ty to nevieš? Hyunseung s Junhyungom išli na premieru RED 2 a Doojoon dostal chrípku takže nemohol prísť.“ Dongwoon vyzeral byť prekvapený. „Počkaj, ty o tom nevieš?“ Pozeral nechápavo. „No, ani nie. Nikto mi to totiž nepovedal.“ Povedal smutne Dongwoon ale Yoseob ho pohladil po chrbte a s úsmevom povedal. „Som tu ja, to ti musí stačiť.“ Dongwoon sa pousmial a pozeral ďalej na tancujúceho hrdinu. Keď Gikwang vyšiel z pódia začal nejako kašlať. Dongwoon sa zhrozil. „Nedostal si náhodou aj ty nejakú chrípku?“ Povedal a podal mu uterák. „Nie, prečo?“ Nechápal. Yoseob sa zapojil do debaty popri tom, čo mu podával flašku vody. „Doojoon je od rána chorý.“ Gikwang kýval hlavou. „Nemohol som od neho nič dostať, pretože som ho už týžden nevidel.“ Povedal ale v tom sa Yoseob zarazil. „Ako?! Veď.... veď včera ste boli vonku!“ Povedal rázne. Ale Gikwang začal kývať hlavou na nesúhlas a pomaly povedal. „Nie, bol som doma a pozeral som filmy.“ Yoseob nechápal. „Ale, prečo mi potom Doojoon klamal?“ Všetci traja na seba nechápavo pozerali. „On s niekym chodí“ Povedal Dongwoon. Yoseob vyzeral veľmi nervózne po tom, čo to počul. „Ako?“ Začal sa smiať Gikwang. „Preboha! Veď je tak opatrný, to by musela prejsť jeho vstupným testom kým by s nejakou začal chodiť.“ Smial sa ďalej. Yoseobovi to ale prišlo veľmi čudné a bol vnútorne veľmi sklamaný. Považoval sa za Doojoon-ovho najlepšieho kamaráta. „Pôjdeme niekam na večeru?“ Opýtal sa Dongwoon po tom, čo sa chlapci vytrepali von. Ale Yoseob nemal náladu. „Chlapci, ja dnes pôjdem domov skôr ako obvykle.“ Povedal a išiel napred. Dongwoon a Gikwang vedeli, že Doojoon si to pokašlal.
„Kde mám klúče?“ Zhrozil sa unavený Hyunsik pred dverami. „Prečo ich nemám vo vačku? Ako sa dostanem domov?!“ Začal byť naozaj nervozny a vonku sa stmievalo. Ale keď zistil že ich naozaj nemal, musel nejako situáciu vyriešiť. Ako tak chodil po chodníku hned pred domom hore dole, spomenul si, že by mohol zavolať kamarátovi, či nemôže u neho prespať. „Ahoj Ilhoon, počuj nemôžem u teba prespať? Ja som niekde stratil kľúč od domu a brat sa vráti až zajtra!“ Povedal prosebne. Na druhej strane sa ozval príjemný a priateľský hlas kamaráta, ktorý súhlasil. Hyunsik sa cítil o mnoho lepšie. Ihneď išiel na autobus, ktorý ho odviezol priamo k nemu. Zaklopal mu na dvere jeho bytu. „Ako si sa dostal do domu?“ Opýtal sa udivene Ilhoon. „Išla nejaká susedka.“ Pokýval plecami vyčerpane Hyunsik. „Oh, vyzeráš veľmi mŕtvo!“ Povedal Ilhoon a ihneď ho stiahol dnu. „Tu máš uterák“ Už mu aj mával ním pred nosom a položil mu ho do kúpeľne. „Ah, Ilhoonaaa si tak moc milý!“ Povedal a usmial sa na neho. „Ak ti nevadí, urobil by si-„ Ani nestíhol dopovedať a Ilhoon ho prerušil. „Teplý čaj, po ktorom sa ti bude dobre zaspávať! Ja viem.“ Povedal a už bol v kuchyni. Hyunsik sa zatial sprchoval. Cítil sa veľmi vďačne ale unavene. Vyliezol len v uteráku a šmykal do obyvačky si sadnúť na gauč. Ilhoon ho tam našiel celého roztraseného. „Bože chlapče! Si chorý?“ Hyunsik pokýval hlavou. „Máš tu zimu“ Prehlásil potichu. Ilhoon pred neho položil čaj. Zrazu mu cez ramená preložil svoju mikinu. „Nechcem, aby si prechladol. Hlavne nie u mna!“ Povedal a Hyunsik sa začal smiať. Telka išla v pozadí a premrznutý chlapec dopil svoj čaj. V tom niečo pristálo Ilhoonovi na ramene. „Oh sakra!“ Povedal keď zbadal spiaceho kamaráta. Opatrne ho položil na gauči a zakryl teplou dekou. „Vyzerá tak spokojne.“ Povedal Ilhoon a usmieval sa pri pohľade na neho. Potom sa odobral do svojej izby spať.

Svetlovlasý chlapec sa hral s rukami chlapca sediaceho oproti. „Takže táto čiara hovorí, dlhý život.“ Povedal a červenovlasý mladík oproti to nevydržal a začal sa kosiť. „Hyunseungie, ty si to vymýšlaš alebo si sa to niekde naučil?“ Opýtal sa. „Minhyuk vieš, ja narozdiel od teba niečo viem.“ Začal sa smiať aj on. Keď toto započul Junhyung sediaci blízko nich niečo lúštiaci v laptope, nevedel sa zdržať komentára. „Myslím, že vrana k vrane sadá.“ Povedal a ďalej bol nezaujatý. Hyunseung sa len obzrel, či to myslel vážne. Minhyuk sa stále usmieval a asi si neuvedomil význam vtipu. Zrazu mu zazvonil telefón. „Hmm, volá mi môj braček.“ Povedal a potiahol za zelený znak. „Ahoj Sungjae. Jasné mám dnes večer čas, dobre.“ Hyunseung vyzeral veľmi zaujato z ich hovoru. „Kam idete?“ Minhyuk nechápal, čo toľko zvedavosti. „Nechaj ich!“ Povedal Junhyung. „Hej ty sa do toho nestaraj a tam pokračuj v tvojej robote!“ Začal sa rozčulovať Hyunseung. Minhyuk sa postavil. „Ja už pomaly pôjdem.“ A Hyunseung sa postavil tiež. „To naozaj? Už? Ešte som ti nedoveštil.“ Začal sa ohradzovať. Minhyuk mal ale veľa roboty. „Musím, prepáč.“ Povedal a blondiačik trochu zosmutnel. Na rozlúčku ho objal a vyzeralo to, že Hyunseungovi to zlepšilo náladu, aspoň trochu. Junhyung vstal ako z mŕtvych po Minhyukovom odchode. „Čo na ňom vidíš? Nemám ho moc rád.“ Hyunseung sa len škaredo zaškrnul. „Toto už nehovor! Je to naozaj skvelý kamarát! Akceptuj ho“ Povedal a išiel aj on preč. Posledný odpladlík v miestnosti si len zakýval hlavou sám pre seba.


Tenis. To bol šport, ktorý mal Sungjae rád. „Dnes budeš trénovať s nováčikom.“ Povedal tréner. „Je ale starší ako ty.“ Dodal. Chlapec sa tomu zasmial, ale keď zbadal rozvážnu tvár hneď pri vchode na ihrisko, prestal s tým. „Ahoj! Ja som Doojoon.“ Povedal a podal mu ruku. Po tréningu Sungjae usúdil, že mu to dosť išlo. „Išlo ti to.“ Povedal na lavičke. Trápne ticho sa rozliehalo všade. „Ďakujem.“ Povedal a usmial sa. „Mám stále čo robiť aby som bol dobrý.“ Mladší s ním súhlasil letmým prikývnutím. Doojoon sa postavil s telefónom a išiel pár krokov ďalej. „Prepáč Seobie, ja som... ale ja som ti neklamal... dobre, poviem ti potom ako to bolo.“ Sungjae nechcel počúvať, ale nedalo mu to. „Tajíš kamarátovi niečo?“ Opýtal sa a utieral sa uterákom. „Ano...“ Povedal starší zahanbene. „To bude dobré, on to pochopí. Chcel ho mladší podporiť. „Mám priateľku.“ Povedal a postavil sa. „Je naozaj krásna, poznám ju dlho ale nikto o nej nevie.“ Sungjae tomu nerozumel? „A prečo?“ Starší sa nadýchol a vydýchol. „Je to bývala priateľka, jedného kamaráta, ktorého takmer každý môj kamarát pozná.“ Povedal ale Sungjae sa ďalej nič nepýtal a len dodal. „Láska je už raz taká.“