Krásny slnečný deň sa rozlieha celým ostrovom. Mohlo by tomu byť inak? Veď sme na Hawaii! Nie my, ale mladík, ktorý čaruje úsmev všetkým naokolo. Vôňa čerstvých rýb sa šíri po stánkoch vedľa. Ešte že pani na pravo predáva vlastnoručne robené náramky či náhrdeľníky a pán na ľavo predáva ľode. Konkurencie široko ďaleko niet a tak sa môže stánku dobre dariť. Slnko svieti ale mladík vie ako sa mu brániť a tak má až dva slnečníky na oboch stranách stánku. Taktiež chladiace boxy aby sa ryby nepokazili. Doobsluhoval nejakú postaršiu pani a sadol si na rozkladaciu stoličku. Ľudí bolo naokolo dosť a tak ich musel sledovať aby mu nič neukradli. Odrazu jeho pozornosť zaujal nejaký chlapec možno v jeho veku. Mal blond vlasy ale bol to kórejčan. Aspoň si to myslel. Nahol hlavu na bok a potom sa postail. "Chcete si kúpiť nejakú rybu?." Opýtal sa ako vždy s úsmevom a podoprel si obe ruky o okraj stánku. Chlapec sa na neho pozrel a mierne sa pousmial. Prikývol hlavou a ukázal na jednu z rýb. "Tohto pstruha si poprosím." Mladík nemal problém a začal ho baliť. V tom ale zdvihol jedného menšieho a pribalil ho k nemu. "Tohto máte grátis." Žmurkol a blonďavý chlapec sa mierne uklonil a usmial. Už kráčal preč a mladý predajca ho stále sledoval. Nakláňal sa ďalej až dokým ho nestratil z dohľadu medzi uličkami. Iba si mierne povzdychol a sadol si naspäť na svoju stoličku. "Oh Sehun!" odrazu zakričala pani od vedľa. Chlapec sa len otočil a sledoval ju. "Po dlhej dobe nehráš úsmev. Čo je to s tebou? Uvedomuješ si, že tvoj šéf sa môže hnevať?" Sehun tomu ale nerozumel, čo tým chce povedať? Naznačil jej svojím pohľadom, že absolútne netuší, čo tým chce povedať. Pani sa len zasmiala a zdvihla ukazovák a začala ním kývať zo strany na stranu. "Nabudúce si nechaj za tu rybu aj zaplatiť." Začala sa smiať a už sa venovala nejakému zákazníkovi. Sehun sa len pred seba pozrel s polo-otvorenými ústami a kývval hlavou. Cítil, že je celý červený. Môžem byť taký hlúpy? Pýtal sa sám seba. Jediné v čo môže dúfať je, že nebude mať nízku tržbu a jeho šéf si toho nevšimne.

Keď bol už večer na obzore, jeho šéf kráčla priamo ku stánku. "Balíme dnes." Oznámil a trochu neistý mladík kývol hlavou a pomáhal mu s balením. "Ostalo tu pár rýb, mám v pláne ich zobrať k rodine na tento víkend. Keďže už nemáme čo predávať a ty si bol tento týždeň tak šikovný, dám ti už pokoj." Usmieval sa a Sehun začal protestovať. "Ale pane, viete, že je len štvrtok? Ako je možné, že sa predali všetky ryby?" Jeho šéf ho len potlapal po ramene. "Asi sa nám zlepšuješ, bude to tým tvojim úsmevom. Máš do pondeľka voľno." Sehun nevedel čo má povedať. Bol šťastný. že pre neho jeho šéf toľko robí. Naozaj mu je zaviazaný. Celý život, čo je na Hawaii sa o neho stará.

Aby nezabudol na svojeho psa, zastavil sa po práci ešte v obchode zo žrádlom pre zvieratá. Čupol si k spodnému regálu niekde približne v strede obchodu a začal ťahať veľké desať kilové balenie psačích granúl. Bum. Už len padlo na zem a on ho mohol zdvihnúť poriadne do rúk. Prišiel k pultu, ktorý sa diviac že nezlomil po tom, čo na neho položil to bremeno. "25 dolárov," ozvalo sa z úst predavačky. Sehun vytiahol peniaze a po zaplatení išiel priamo na zastávku. Opustil obchod zo zvukom zvončekov, ktoré boli pripevnené o horný rám dverí. Presunul si to ťažké balenie granúl na chrbát, čo spôsobilo že sa prehol dopredu aby sa mu ľahšie niesli. "Ešte že…," začal si hovoriť zadychčane a nahlas, "to počasie je dnes pekné." Už stál na zastávke a čakal na svoj autobus, ktorý ho odvezie priamo domov. Číslo 88 sa objavilo pred jeho očami a on vedel, že má nastúpiť. Nejakým zázrakom sa mu to podarilo a sadol si takmer uplne dozadu, pretože tam boli len jediné dve voľné miesta. Položil si granule medzi lýtka a vydýchol si. Čo by pre svojho psa neurobil. Zaklonil do zadu hlavu a v tom si všimol, že niekto veľmi známi sedí pri zadných dverách len v proti smere. Pozrel tam a videl, že je to ten chlapec, ktorý si od neho dnes kúpil rybu. Teda, kúpil ako kúpil, že áno. "Kontrola cestovných lístkov." Započul oznam zpredu a už vyťahoval z vačku peňaženku, kde mal svoj permanentný lístok, ktorý mu vybavil jeho šéf až na pol roka. Revízor k nemu ani neprišiel, pretože sa zastavil pri blonďavom mladíkovi, ktorý sa z jeho prítomnosti netváril naozaj nadšene. Sehun si to všimol tak začal sledovať situáciu. "Viete, že keď nemáte lístok, musíte zaplatiť pokutu 50 dolárov." Mladík si len povzdychol a zakýval hlavou. "Nemám 50 dolárov…"

"V tom prípade musíte ísť s nami." Povedal pán revízor ale v tom bol počuť rachot balenia granúl, ktoré padlo na zem. "Ja to za neho zaplatím." Revízor sa len otočil a príjal od mladíka 50 dolárov a spokojne na najbližšej zastávke vystúpil. Blondiačik len prekvapene hľadel neveriac vlastným očiam čo sa to práve stalo. "Neviem ako sa voláš, ale mám to u teba." Povedal a potiahol ho za zápästie si sadnúť. "Ja," začal prekvapený chlapec hovoriť "neviem prečo si to za mňa zaplatil, ale vynahradím ti to." Povedal a stále hladel nemo pred seba. Sehun sa len usmial a pozeral von oknom. "Dobre, nebudem sa tomu brániť." Povedal a vnútorne sa smial. Uveodomoval si, že nie len že mu dal ryby zadarmo, ale aj za neho zaplatil pokutu. "Prečo si to urobil?" Nastala táto otázka. Otočil sa na neho a nadýchol sa. "Myslím, že dobrý ľudia si zaslúžia pomoc. To že nemáš lístok má určite dôvod. Nerobí to z teba zlého človeka. Dnes som videl tvoj úsmev, hovoril za všetko. Hovoril - Ja som človek s dobrým srdcom." Zasmial sa sám na tom čo povedal. Blonďavý chlapec len s pootvernými ústami počúval to, čo hovorí. "Moje meno je Kim Jongin." povedal odrazu. Sehuna to prekvapilo ale potom sa len pousmial a prikývol mu. "Ja som Oh Sehun."

"Volaj ma Kai prosím." Dodal a usmial sa. Opäť videl Sehun jeho tvár rozžiarenú úsmevom. Síce len jemným ale aj to mu stačilo aby sa aj on usmial. "Musím už vystúpiť." Povedal a začal sa staviať no v tom Kai schmatol balík granulí z pod jeho nôh a išiel s nimi von. Nevedel čo si má myslieť. "On mi ich kradne?" Vydal zo seba len a vystúpil von. "Pomôžem ti tie granule odniesť až domov." Povedal a držal ich na rukáh. Sehun len prekvapene hľadel. Videl, že chlapec má dostatok sily na to aby ich odniesol. "Pozri sa, Kai," začal rozprávať vážne "už teraz si vystúpil z autobusu a keď nastúpiš do ďalšieho môže ťa znova chytiť revízor a už by si mohol mať naozaj problém. Polož tie granule na zem idem ti zavolať taxíka." Začal vyťahovať mobil z vačku a v tom Kai chytil jeho ruku pod lakťom a pevne držal. "Nie, nevolaj mi taxík, musím ti vynahradiť čo si pre mňa urobil. Teraz sa ma nezbavíš." Povedal a pozeral na neho nevinným pohľadom. Sehun sa pousmial sa pretrel si čelo rukou. Vytiahol teda ruku z vačku bez mobilu a povdzychol si. "Dobre dovolím ti tie granule odniesť ku mne domov." Povedal a už išli uličkami priamo k nemu. "Prezdraď mi Kai, prečo si nemal lístok?" Pýtal sa popri tom ako kráčali. "Pretože peniaze, ktoré mi dal strýko na to, aby som si kúpil lístok som dnes omylom minul na trhu." Pokrčil ramenami. Sehun sa mal chuť smiať. Tak on tam minul všetky peniaze a rybu dostal zadarmo. Dokonca dve. "Tvoj strýko? Dáva ti peniaze?" Opýtal sa naozaj so záujmom. Kai si len povzdychol. "Áno, žijem tu na Hawaii s ním. Robím v jeho autoservise ale takmer všetky zarobené peniaze dávam jemu. Treba splatiť veľa dlhov." Vravel a Sehun na to kýval hlavou. "Ja žijem v celkom slušnom dome a sám. Ale to len pretože môj šéf, ktorý mi je ako otcom vyhral v lotérií niekoľko sto tisíci dolárov. Teraz vlastní časť prístavu a ja pre neho predávam. Mám dosť penazí aby som žil ako chcem." Hovoril s úsmevom keď si uvedomoval, ako sa má dobre. "Nemám auto to je asi jediná chyba." Zasmial sa a Kai trochu tiež. "Tak a sme tu." Povedal keď zastavil pri modrom dome s veľkými oknami a tabuľkou s číslom 94. Kai stále držal granule a sledoval ako odomyká bránku. "Poď dnu, musíš byť uťahaný, potrebuješ sa napiť." Akoby rozkázal Sehun a ukázal mu rukou, aby ho následoval. "Ricky!" Kričal na čierneho nemeckého ovčiaka ktorý sa začal obtáčať okolo jeho nôh a taktiež Kaiových, ktorý strácal balanc. "Milujem psy." Prehlásil Kai a už vchádzal dnu do domu. Nemal chodby. Veľká polmiestnost s veľkými oknami cez celú stenu, obývačka a kuchyňa v jendom. Kai sa usmieval keď to tam videl. "Sadni si." Naznačil mu Sehun rukou kam si má sadnúť a už otváral chladničku. Nalial džús do vysokých pohárov a zaboril do nich slamky. Na sklenenom stole pred veľkou vypnutou telkou sa objaivli poháre a ešte si nesadal. Otvoril jednu z vytriniek a do vytiahol čipsy. Nasypal ich do mysy a už si sadal. Videl ako Kai pije a tvári sa pri tom nadšene. Odrazu bol počuť len hrmot. "Búrka." Povedal Sehun a len sa postavil, prišiel k jednému z okien a sledoval oblohu. "Vonku je naozaj škaredé počasie. Kai?" Otočil sa s úsmevom na neho. Kai dopil svoj džús a prikývol hlavou. "Ano?"

"Čo robíš zajtra?"

"Zajtra mám voľno presne ako dnes. Môj strýko išiel do iného mesta riešiť nejaké pracovné veci." Pozrel sa pri tom do zeme. Sehun prišiel k chladničke a opäť vytiahol džús a nalial mu ho do prázdneho pohára. "Daj si ešte." Dlho neposedel a postavil sa. Išiel s mobilom v ruke k chladničke a z boku si z papiera opísal číslo. "Dobrý deň, propsil by som jednu Hawaii pizzu a…" zakryl mikrofón a pozerl na Kaia. "Akú máš rád pizzu?" Ten len pred sebou mával rukami a kýval hlavou. "Ja by som mal ísť domov a…"

"Môže byť tiež Hawaii?" Nevnímal čo hovoril, nemal záujem ho vnímať. Kai prekvapene hladeľ a nič nehovoril. Nakoniec mierne prikývol. Vzdal sa. "Takže dve Hawaii ďakujem." Zložil telefon a išiel si k nemu sadnúť. "Pozri sa, vonku prší a blišítí sa to tam. Nemylsím, že by bolo bezpečné ísť teraz domov. Aj tak je tvoj strýko preč, keď tu prespíš do zajtra, nebude to nikomu vadiť." Povie veľmi spokojne ale blondavý chlapec taký spokojný nie je. "Prosím? Ani ťa nepoznám a predsa… nebudem ťa otravovať." Sehun mu na to s úsmevom začal kývať hlavou na nesúhlas. "Chcel si mi to oplatiť nie? Mne to oplatíš najviac tým, že tu dnes zostaneš a budeš mi robiť spoločnosť. Ani ja ťa nepoznám a pomohol som ti." Prižmúri na neho oči a ukáže na neho prstom. Kai prikývne hlavou a uzná mu za pravdu. Necíti sa moc uvoľnene, ale ten chlapec naozaj pre neho urobil dosť. "Ako dlho bývaš na Hawaii?" Zaujímal sa daľej Sehun. Kai už tento krát pomalšie pil z džúsa. "Iba dva roky."

"Ako je toto možné? Nikdy som ťa tu nevidel?"

"Doteraz som mal hnedé vlasy, to bude tým." Usmial sa. Sehun zakýva hlaovu. "Takú peknú tvár by som si pamätal aj kebyže máš modré vlasy." Žmurkol na neho. Bolo poznať, že Kai sa trochu červená. "Pekná tvár a telo je aspoň jedna z vecí ktoré mám." Povedal a pozeral sa s úsmevom do zeme. Tmavovlasému mladíkovi stále čaroval úsmev na tvári. "Nie si moc samostatný človek. Ale za to si určite sebavedomí. Teba len brdzí to, že si na tom ako si." Dopovedal a odpil si z džúsu. Kai pozrel opäť svojim nevinným pohľadom a uvedomoval si, že má asi pravdu.

Netrvalo dlho a bol počuť zvonček. Keďže pršalo, Sehun si zobral dáždnik a vyšiel von. V tom si uvedomil, že už prestalo pršať tak ho zložil a zaplatil za pizzu. Už vo nútri vytiahol dva taniere a položil pizze pred nich na veľkých tanieroch. "Takže rád tancuješ?" Opýtal sa Sehun po tom, čo ho vypočúval kým im došla pizza. Kai jednoznačne prikývol a zakusol sa do cesta. Jeho pohľad yzeral naozaj blažene z tej výnimočnej chuti. "Som rád, že ti chutí. Keď dojeme, pôjdeme vyvenčiť Ricky. Už neprší takže nebude problém sa prejsť k lúke." Vysvetloval s úsmevom. Keď dojedli aj sa tak stalo. Išli s Ricky von. Prišli k lúke a tam stáli. Sehun pustil psa voľne behať. "Takto tu stojím večer každý deň. Sledujem prírodu. Sledujem stromy v pozadí. Sledujem oblohu a hviezdy. Všetko je to tak krásne. Príroda je krásna." Opisoval svoje pocity. Otočil sa na bloňďavého kamaráta a s úsmevom sa opýtal. "Nezatancoval by si mi niečo?" Zasmial sa a Kai len vypleštil oči. Po chvíľkovom rozmýšľaní mu niečo napadlo. Vytiahol telefón a nastavil si pesničku. Podal ho Sehunovi a pred tým než začal tancovať povedal. "Pesnička sa volá, What Is Love." Sehun len pootvoril ústa. Kai doteraz moc neprehovoril, ale teraz hovoril celým svojím telom priamo pred jeho očami. Jeho pohyby boli tak ládne a tak presné. Jeho výraz v tvári tak nádherný že sa vnútorne išiel rozplinúť. Jemný vánok, ktorý fúkal tomu dodával krásny pocit. Nikto nebol naokolo iba oni dvaja. Jediné svetlo, ktoré na nich svietilo bolo z mesiaca, ktorý bol takmer v splne. Kai vyjadroval všetky svoje pocity práve v tejto chvíľi a to svojim telom a výrazom tváre. Sehun nevydal ani hlásku a jeho oči uprene hľadeli na Kaiove telo. Ovládal všetko. Ovládal nie len svoje telo ale aj celého Sehuna, jeho jediného diváka. Cítil, že vydal zo seba naraz veľa vzduchu. Akoby ho doteraz celú dobu držal. Kai prestal, pretože už pieseň skončila. Sehun chcel aby to trvalo večnosť. Bolo to tak… "krásne." Povedal. Jediné slovo, ktoré dokázal zo seba vydať. Kai stál a sledoval ho. Tiež onemel. Teraz bol naozaj uvoľnený. Nie ako pred tým. "Ďakujem." Povedal Sehun a zavolal na Ricky aby k nemu pribehol. Išli pomaly naspať. Celú dobu bol ticho. Otvoril dvere a pustil Kaia dnu. "Dáš si sprchu? Dám ti veci na spanie." Povedal a za chrbát ho tlačil hore po kruhových schodoch. Na druhom poschodí mal dve izby. Tá do ktorej vošli vyzerala ako knižnica. Bolo tam veľa veľa rôznych kníh. Sehun išiel do zadnej izby, čo bola jeho spálňa a z nástennej skrine vytiahol nejaké pyžamo. "Na." S úsmevom mu ho podal do rúk a opäť ho za chrbát jemne tlačil do kúpeľne. Tu je čistý uterák, máš čas, takže sa nemusí ponáhľať." Povedal veľmi milo aby mu dal najavo, že môže byť kľudný. Zavrel za ním dvere. Išiel dole do kuchyne sa schladiť niečim studeným na pitie. Vytiahol mlieko, nalial si ho a z chuti sa napil. Oprel sa o linku a prehrabol si vlasy rukou. Vydýchol zo seba prudko vzduch a pozrel sa smerom hore. Jeho myšlienky sa točili len okolo jednej osoby. Okolo Kaia. Stále videl jeho krásne a dokonalé pohyby pred očami. Tá scenéria tak skoro nezmizne. Pozrel smerom ku oknu a zbadal, že opäť prší. Prehánky. Pomyslel si. Išiel pomaly hore a v tom vyšiel Kai z kúpeľne. Bol oblečený v tom pyžame a vlasy mal mokré len postrapatené uterákom. Jeho plné pery držal mierne pootvorené a jeho hlboké nugátové oči upierali svoj pohľad priamo na neho. "U-už si sa osprchoval?" Opýtal sa vyklepaným hlasom, hoci bolo jasné, že áno, keďže mal vlhké vlasy a bol prezlečený. Kai sa usmial a prikývol hlavou. "O chvílku vyleziem, zatial rob čo len chceš. Naozaj, máš celý byt pre seba. "Povedal a ako išiel okolo neho položil mu na chvíľu ruku na rameno. Už len bolo počuť ako zatvoril dvere. Kai sa obzrel a prišiel k nejakým knihám. Jednu otvoril a začítal sa do nej. Sehun premýšľal. Užíval si prúd vody po celom dni na tele. Keď sa dosprchoval, vysušil si vlasy a obliekol sa. Vyšiel z kúpeľne a videl, že Kai stojí blízko okna a číta akúsi knihu. Vykročil jeden krok ale on na to nijak nereagoval. Išiel za neho a postavil sa tesne k nemu. Ruky roztiahol na strany a chytil jemne knihu, ktorú on držal. Nič nepovedal, len jemne natočil lavú časť knihy aby si pozriel titulku. "Divergencia," čítal nahlas. Kai sleddoval to čo robí. Cele jeho telo bolo v blízkosti toho jeho tela. Cítil sa zvláštne. Nezakazoval mu to. Sehun sa v tom odtiahol a Kai má pocit akoby chcel, aby sa k nemu opäť pritiahol. "Je veľa hodín a nechcem aby sme ponocovali. Tú knihu ti darujem. Môžeš ju doma prečítať celú a terza poď." Chytil ho za zápästie a tahal do izby. V izbe bola veľká manželská postel. "Tu budeš spať, ja pôjdem spať dole dobre?" Povedal a išiel k posteli s tým, že si zoberie podušku a paplón ale Kai medzi dverami so smutnejším hlasom prehlásil. "Nie… ja nemôžem spať sám v cudzom dome. Nezaspal by som. Musím mať niekoho pri sebe." Sehun sa začal mierne triasť. Zastavil sa v tej polohe, v ktorej si chcel zobrať ten vankúš. Nepozrel sa na neho. Vedel, že ho táto noc privedie do šialnestva. Pomaly sa vyrovnal a pozrel na neho. "Dobre." Povedal tichším hlasom a zapol svetlo na lampičke. Sadol si na postel a čakal, kým príde Kai. Medzi vankúšmi bol plyšový macko. Zobral ho do rúk a ako si Kai lahal do postele mu ho podal do rúk. "Tu máš, volá sa Miki a môžeš ho objímať keď budeš spať." So sladkým úsmevom mu zahrabol prsty do už suchých vlasov a postrapatil mu ich. Pomaly si lahli obaja a zakrili sa. Sehun potiahol za šnúročku a v celej miestnosti sa ocitla tma. "Sladké sny." Povedal Sehun. "Aj tebe." Povedal potichúčky Kai. Sehunovi to vyčarovalo opäť úsmev na tvári.

Prešla asi hodinka a Kai vyzeral, že spokojne spí. Len jemu sa stále tvorilo mnoho myšlienok v hlave a nevedel spať. Sledoval ho, hoci mu bol chrbtom. Ten chlapec mu nedal spať. Jeho telo sa miklo. Nie Sehunove. Kaiovie. Prekvapene na to hľadel. Započul akýsi jemný ston a Kai sa odrazu rýchlo posadil. "Oh…" povedal len. Sehun sa podoprel rukou, sadol si a chytil ho za rameno. "Si v poriadku?" Pozeral na neho starostlivo. Svetlo z mesiaca, ktorý bol opäť vidno pretože už prestalo pršať sa odrážalo na jeho tvári. Otočil mierne tvár na neho a jeho hlboké oči vyzerali trochu vystrašene. Jeho plné pery sa mierne klepali. "Mal som… len zlý sen." Povedal potichu a Sehun mu rukami pomaličky pomohol ľahnúť. "Som tu s tebou, beboj sa." Tiež si lahol. Stále držal ruku na jeho ramene. Rukou mu mierne prešiel po líci. Srdce mu išlo vyskočiť z hrude. Cítil ako mu pevne naráža do hrude a nevedel to zastaviť. Kai bol na neho príliž krásny. Kai vnímal jeho dotyky a nebránil sa im. Sledoval strop a bol tíško. Po chvíli nasucho preglgol. Sehun si to všimol. "Vadí ti môj dotyk?" Opýtal sa ho a Kai na neho pozrel. Sehunovi sa ešte viac rozbúchalo srdce z jeho pohľadu. Blondavý chlapec pomaličky otvoril ústa. "Neviem prečo, ale nie." V tom sa akoby zastavil všetok čas. Sehun mal pocit, že už nikdy nechce čo i len uhnúť pohľadom. Jeho ruka sa mu začala mierne triasť a prešiel mu prstom za uško. Mierne prešiel po krku a potom ruku od neho odtiahol. Išiel ňou pomaly po perine. V tom tichu to bolo počuť. Prešiel rukou k jeho ruke. Ako držal toho macka rukami na svojom bruchu, Sehunova ruka sa ho začala hladiť po hánkach. Mal tak teplé ruky. "K-kai." Povedal veľmi potichu a cítil silný tlak v hrudi. Kaiov dych sa výrazne zrýchlil a pozrel sa jeho očami opäť do tých jeho. Tento krát ale pozeral dlhšie ako pred tým. Sehun ich sledoval. Neodvrátil pohľad. Mal pocit, že táto chvíľa trvá večnosť. Pootvoril ústa a vydal z nich slová. "Si krásny." Povedal a jednou rukou sa podoprel aby na neho mohol hladieť z vrchu. Prisunull sa jemne k nemu a objal prstami voľnej ruky jeho prsty a tým ich ruky vyzerali, že sa držia. Začal sa mierne naklánať. Vedel, že to chce. Nechcel to v sebe už dlhšie držať. Priblížil svoje pery k tých jeho. Kai len zavrel oči a čakal, čo sa bude diať. Priblížil sa tak aby ich pery spojil dokopy. Pomaly ho začal bozkávať. Najskôr len perami no potom pridal jazyk, ktorým dobíjal jeho ústa. Obaja mali zavreté oči. Svojou rukou mu prešiel po ruke hore až tvári. Ruky mu zahrabol opať do vlasov jednou rukou. Na jeho prekvapenie, Kaiova ruka spravila to isté. Jeho prsty najskôr prechádzali po jeho tvári končekmi a potom otvoril oči. Prestali sa na chvíľu bozkávať. "Se...hun." Vydal zo seba Kai potichu a jeho zreničky sa začali chvieť. Sehun sa na to pousmial a opäť spojil ich pery dokopy. Premiestnil svoje telo pomaly nad to jeho. Ležal úplne nad ním. Nohy rozkročil a na kolenách a dlaniach držal cele svoje telo. Jeho vlasy mu padali do očí a on skoro onemel. Videl toľkú krásu pod svojim telom. Jeho nádherné hlboké oči a plné pery. Krásny pohľad. Chytil jednou rukou Kaiovi a priložil si ju k hrudi. "Cítiš to?" Spýtal sa a Kai potiahol jeho ruku na svoju hruď. Bola to jeho odpoveď. Sehun vedel, že to cíti rovnako. Nadýchol sa a dal mu mierny bozk na pery. Po jeho sánke prechádzal perami po jeho krku. Kai zaklonil mierne hlavu na stranu a vydal tichý vzdych. Sehun vedel, že za chvíľku celé jeho telo zošalie. Jeho jemné bozky sa stali vášnivými a zanechával mu na krku stopy slín, ktoré mu tam nechal. Nemal v pláne na nič čakať a dal si dole tričko. Kai prekvapene hľadel. Trochu rozklepanými rukami mu položil končeky prstov na jeho hrud a prechádzal až k brušku. Sehun tu ruku chytil. Potom si ho na chvíľku pritahol celého k telu aby aj jemu mohol dať dole tričko. Neveril vlastným očiam keď ho videl polonahého. Jeho krásne telo. "Tvoje telo je naozaj tak krásne." Povedal ako mužiarili oči. Prešiel mu rukou po celej hrudi. Ten dotyk bol nezabudnuteľný. Naklonil sa opäť k jeho krku ale tento krát mu jazykom začal rozmaznávať ušný lalok. Kai zo seba vydal tento krát trochu hlasnejši vzdych. So Sehunom to škublo. Jeho vzrušenie začalo veľmi narastať. Prešiel perami a jazýčkom až ku kľúčnej kosti do ktorej sa veľmi jemne zakusol. Kai mu prechádzal rukami po chrbte a zahrabával sa mu do vlasov. Jeho pery sa prechádzali po jeho hrudi až sa začal hrať jazykom s jeho bradavkou. Kai začal pravidelnejšie vzdychať čo Sehuna veľmi vzrušovalo. Voľnou rukou ho hladil po brušku a užíval si tie dotyky. Tak isto ako Kai. Perami išiel ďalej až k brušku. Celé ho vybozkával a jazykom mu kreslil po nom veci bez zmyslu. Chytil ho za ruku. Pozrel na neho hore a videl aký je vzrušený. Bol rád, nechcel robiť niečo čo by on nechcel. Rukou mu prešiel po podbrušku a potom nižšie. Cítil ako je vzrušený, keď mu prešiel po tom mieste rukou hore a potom dole. Kai zaklonil hlavu a zmačkol mu tu ruku, ktorou ho držal. Vzdychol a tento krát poriadne. Sehun vzdychol s ním. Pomaly ho pustil rukou aby mal obe voľné. Chytil za dva konce jeho pyžamové nohavice a stiahol ich dole. Keďže nemal na sebe spodky, videl ho celého nahého. Priamo pred jeho očami. Bol to krásny pohľad. Dal mu pár bozkov na podbruško a potom aj na boky. "Si prekrásny." Zopakoval mu a dá mu pusu priamo na jeho vzrušené miesto. Prešiel mu jazykom po špičke. Kai zaboril ruku do plachty. Cítil sa tak vzrušene. Sehun si ho chytil do ruky a začaô ho dávať pomaly do úst. Všetko veľmi pomaly. Najskôr si ho tam úplne vsunul a potom pridal jazyk. Kai zastonal že sa to rozliehalo celou miestnosťou. Začal ho mierne sať a hýbať hlavou hore dole. Rukou mu prechádzal pri tom po jeho tele. Bol z toho veľmi vzrušený a užíval si, že mu môže robiť dobre. Pokračoval ďalej a pomaly pridával na tempe. Neprestával ani na chvíľku. "Sehun…" vydal stonavo zo seba Kai jeho meno. Sehunovi sa to naozaj veľmi páči. Po chvíli prestal a vyšplhal sa hore nad neho. Začal ho bozkávať a jednou rukou mu pritiahol nohu aby ju mal zohnutú a to isté urobil aj s tou druhou. "Kai?" Opýtal sa váhavo. Kai so vzrušeným pohľadom prikývol mierne hlavou. "Môžem ťa pomilovať?" Opýtal sa a bál sa odpovedi. Kai mu položil prst na ústa a povedal. "Nepýtaj sa hlúpe otázky, moje telo po tebe túži." Povedal a Sehun veľmi prekvapene pozrel. Chytil mu tu ruku a začal mu ju bozkávať. Prešiel prstami nižšie a jeden pomaly do neho začal vsúvať. Kai zdvihol ruku a začal mu prechádzať po chrbte nechtami. Pozeral sa už trochu inak ako pred tým. "Nebolí to?" Opýtal sa Sehun a Kai sa pousmial. "Nie neboj." Sehun videl v nom niečo čo pred tým nie. Jeho nevinnosť akoby na sekundu opustila jeho tvár. Pridal druhý prst a Kai len privrel oči. Zaklonil mierne hlavu a zakusol si do pery. Sehunovi sa to veľmi páčilo. Bolo to krásne. Jeho výrazy tváre. Začal prstami mierne hýbať a počúval Kaiove vzdychy. Neváhal a keď cítil, že je pripravený, nastavil sa a začal do neho vchádzať. Kai zaboril do jeho chrbta nechty na oboch rukách. Zaceril zuby a privrel oči. Sehun veľmi pomaly do neho začal vnikať. Keď bol už nadoraz vzdychol a sledoval Kaiovu tvár, ktorá mu hovorila, čo asi cíti. Pomaly sa začal hýbať. Nejakú chvíľu to bolo naozaj pomalé no potom zrýchloval. Stále ho pri tom hladil po krku a po hrudi. Naklonil svoju hlavu opäť k jeho krku a ako mu ho bozkával, mohol krásne počuť jeho vzdychy. Kai sa natočil priamo k jeho uchu a šepol mu do ucha. "Pridaj…". Sehunom to zatriaslo. Splnil to čo si želal. Jeho tempo sa zrýchlilo. Jeho dych sa zrýchlil. Oboch telá začal zalievať pot. Vymienali si pohlady a občas sa obaja usmiali. Cítil sa naozaj skvelo. Sami nevedia koľko to trvalo ale Sehun dosiahol také tempo, ktoré ho prinútilo pociťovať blížiaci sa orgazmus. Všetko sa to v ňom hromadilo. "Kai, asi.." nedokázal to ani povedať a vedel, že už to prichádza. Jeho telo sa naplnilo krásnymi pocitmi vyvrcholenia a Kaia naplnil svojím teplým semenom, ktorého nebolo málo. Silný a dlhý ston znel v Kaivoých ušiach a usmieval sa, keď v ňom počul svoje meno. Naklonil sa k nemu a žiadal si jeho pery. Opäť sa začali vášnivo bozkávať. Sehun to ale nechcel ešte ukončiť. Jeho rukou mu chytil jeho penis a začal hýbať rukou. Kai opať začal vzdychať a pritiahol si ho chtivo k sebe aby ho začal náruživo bozkávať. Kai vnímal všetky tie pocity v jeho tele ktoré mu spôsoboval. Sehun si užíval tu sladkú chuť jeho plných pier. Kai sa mu zakusol do tej jeho a Sehun v tom pridal na tempe. Kai začal kričať jeho meno. Sehun bol z toho šťastný. Netrvalo dlho a cítil ako sa Kai spravil a pretože bol teplom dosť blízko, cítil to na svojom brušku. V tom sa naklonil na jeho bruško a všetko čo bolo na ňom zlýzal. Jemnými bozkami sa vracial späť až sa zastavil pri jeho perách. Jemne ich bozkával a lahol si vedľa neho. "Kai… toto som nečakal." Povedal s úsmevom a Kai sa tiež usmial. Vedel, že je už naozaj uvoľnený. "Ani ja… naozaj si mi pomohol ale…" začal a Sehuna to znepokojilo. "Ale?" Kai sa zhlboka nadýchol a chytil ho za ruku. "Ja nechcem zajtra odísť a brať túto noc ako koniec. Chcem aby to pokračovalo." Sehun netušil kde nabral toľko rozvážnosti. "Myslíš si, že by som ťa teraz odkopol a nechal ísť?" Usmial sa. Kaiovy sa tiež zdvihli kútiky. Sehun avšak pokračoval. "Toto je len začiatok," prešiel mu prstami za uško. "Začiatok všetkého. Dnešok. Pretože moje srdce mi vraví, že toto je láska." Kai načiahol ruku k tej jeho a stisol ju.

"Vieš prečo ti to vravím? Pretože som sa do teba zamiloval. Bez lásky by som ti nedovolil sa ma ani… dotknúť." Povedal a Sehun sa usmial. "Bez lásky by som sa ťa ani nezačal dotýkať." Pritiahol sa k nemu a pobozkal ho. "Kai… dnes si si kúpil u mňa rybu zadarmo." Žmurkol na neho. Prekvapene pozrel. "Prosím? Ako to? Ja som ti nezaplatil?" Čudoval sa. "Ja som na nieto veci opatrný ako som mo…. aha." Potom mu to doplo. "Aha?" Čakal Sehun vysvetlenie. "Asi som bol natoľko zaujatý tvojou krásou, že som zabudol na také veci ako je platenie." Sehun sa usmial. "Ďakujem pánovi revizorovi, že navštívil autobus číslo 88 keď som bol na ceste domov." Položil prsť na špičku jeho nosu a privrel na chvíľku oči. "Zajtra si dáme prvé rande. Už sa nemusíš spoliehať na svojeho strýka. Ja sa ťa už nevzdám, postarám sa o teba." Povedal a cítil ako ho to zahrieva pri srdci. Kai sa cítil ako najšťastnejší človek na svete. "Ďakujem." Povedal a pritúlil sa k nemu. V tejto krásnej objímacej polohe obaja po chvíli zaspali. Opäť sa začalo blískať a hrmieť. Opäť začali kvapky dopadať na zem. Bolo niečo po jednej hodine. Ráno chlapcov čakal naozaj dlhý a krásny deň.